Projekt Letom stredovekom
Letom stredovekom
Ruiny kamenných hradov prebúdzajú rôzne predstavy, no život na hrade nebol vždy taký, ako nám ho podávajú povesti. V chladných a zapáchajúcich priestoroch sa žilo ťažko a nepohodlne. Život na hrade sa začínal východom a končil západom slnka. Tento deň majiteľov sa výrazne líšil odo dňa ostatných menej významných obyvateľov hradu. O panstvo bolo celý deň dobre postarané.
Služobníctvo
Služobníctvo nežilo v prepychových komnatách. Sluhovia mohli byť radi, ak mali vlastný krb. Väčšinou mali spoločnú toaletu, čím vznikali problémy s vodou a hygienou. Túto skupinu tvorili hlavne mladí a slobodní ľudia, dievky, mládenci. Osobitnú skupinu, ktorá sa častejšie vyskytovala, predstavovali hlavne deti /detský sluha/. Ženy vykonávali práce súvisiace so správou domu, s vedením kuchyne a nákupom potravín /služobné a kuchárky/, so servisom rodiny /prali, upratovali, šili bielizne/, s opatrovaním a výchovou detí ako aj posluhou jednotlivým členom rodiny, starali sa o hospodárske zvieratá. Muži mali na starosti kone a hospodárstvo. Okrem tohto personálu sa na hrade zdržiavalo zopár dvorných dám, remeselníci/kováči, kamenári/, záhradník, pekár, kuchár, krčmár, sokoliar.... Služba sa spravidla zajednávala na jeden rok a okrem peňažnej mzdy sa služobníctvu vyplácalo i formou naturálií /ošatenie, chlieb, stužky.../. Bez nich by sa zrútil každodenný život na hrade.
Keďže každodennou súčasťou života v stredoveku bolo náboženstvo, aj kňaz predstavoval dôležitú postavu na hrade. Vykonával denné služby a zaistil aj slávenie sviatkov.
Niektorí šľachtici si vydržiavali aj hudobníkov, ktorých úlohou bolo hrať hudbu, spievať, rozprávať príbehy.
Zástupcom hradného pána bol kastelán, akýsi správca, ktorý spravoval hrad v dobe pánovej neprítomnosti, riadil jeho chod, stráže aj zásobovanie.
Vojaci
V Stredoveku sa obdobia mieru rýchlo striedali s obdobím bojov. Preto sa hrad často stával poslednou nádejou na záchranu majetku a života. Samozrejme na každom hrade sa zdržiavala aj posádka vojakov, ktorí chránili hrad pred nebezpečenstvom v čase ohrozenia. Rytieri bojovali ako kvalitne vycvičení jednotlivci alebo celé družiny. V časoch pokoja žilo na hrade len niekoľko obyvateľov, pravidelná hliadka vždy kontrolovala vstup a výstup do hradu. Stráže boli na hliadke celý deň a práca bola delená na smeny. Počet obrancov bol nízky, ale v prípade ohrozenia tento počet mohol vzrásť. Záležalo to na veľkosti hradu a hradného panstva. Okrem strážnej služby, v čase mieru, sa vojenská družina neustále pripravovala na boj. Organizovaný lov zveri, alebo hon bol nielen zábavou, ale aj prípravným cvičením.
K obrane pred útokom im pomáhalo niekoľko faktorov /vyvýšená poloha hradu, hradby, priekopa, padacie mreže a most.../. Vojaci mali na hrade k dispocícii rôzne druhy zbraní, napríklad pešiaci: luk, kuša, vrhacie oštepy, štíty, meče, sekery.
Jazdecká taktika: jazda bola rozdelená do troch skupín a do boja boli posielané zaradom. Prvá vlna mala preraziť nepriateľské rady. Jazdci v prvom rade bojovali kopijou, pričom sa kryli štítom, po zlomení alebo strate kopije bojovali mečom.
Taktiku pechoty tvorili sedliaci, ale boli výnimky kedy do pechoty patrili aj vyššie postavení ľudia: jančiari, lukostrelci, kopijnici, oštepári, šermiari. Bojovníci sa v boji v prvom rade spoliehali na svoju silu a zúrivosť. Stáli tesne vedľa seba a pred sebou držali štíty, ktoré tvorili bariéru, ktorá bola ochranou proti jazdcom a lukostrelcom.
Šľachta
Hrady slúžili ako sídla bohatých veľmožov, rytierov, županov, ktorí spravovali časti krajiny. Významnejší páni mali niekoľko hradov, medzi ktorými cestovali spoločne so svojou družinou. Na hrade bývali spolu so svojou rodinou. Ak nebol pán doma, zastupovala ho jeho žena.
O ich pohodlie sa staralo množstvo služobníctva. Obývali najkrajšie miestnosti v hrade. V niektorých hradoch boli v najvyšších častiach hradu miestnosti pre služobníctvo panej a spálňa šľachtického páru bola až pod nimi. Pod spálňou bola obývacia izba, na prízemí veľká hala a miestnosti, v ktorých si majitelia hradu odkladali cennosti, zbrane a peniaze. Obytné siene súžili spoločenským účelom a boli vybavené luxusným nábytkom.
Šľachtici sa obliekali veľmi honosne, v závislosti od svojho postavenia. Oblečenie podliehalo zahraničným vplyvom a vplyvom tureckej módy. Vysoké čižmy a črievice sú tiež inšpirované touto módou. Takmer všetky kusy oblečenia boli zdobené bohatou výšivkou, ozdobnými sponami a gombíkmi. Nosili aj spodné prádlo - bruchy, spodnú a vrchnú tuniku. Mužský odev sa skladal z košele, potom z priliehavého kabátca /dolománu/, nohavíc a voľnejšieho plášťa/mentieky/. Nosili sa aj rôzne čiapky a tiež aj rukavice, ktoré boli kožušinové, ale aj z látky. Ženy nosili bohato zdobené šaty. Vydaté nosili čepiec, niekedy klobúk. Nosili oveľa viac šperkov než muži. Nosili tiež plášť.
Majitelia hradu sa stravovali rozmanitejšie než ich podriadení. Za stôl si sadali dvakrát denne, deťom niekedy prestierali osobitne. Podávalo sa šesť chodov. Ich strava bola bohatá na vlákninu, dominovali rôzne obilninové kaše, rôzne druhy mäsa od hovädzieho, cez zajace, až po divinu. Častou stravou boli aj ryby. Tie sa jedli nielen v čase pôstu. Jedlo sa dochucovalo soľou, rôznymi bylinkami a drahým korením. Okrem chleba sa v šľachtickej domácnosti podával aj perník. Pilo sa víno, pivo, medoviny, neskôr tuhé pálenky. Pri stole sa spočiatku jedlo rukami. Z príborov sa používala najprv lyžica, nožík, vidlička až neskôr /najprv sa používala len pri varení/. Na hradoch sa často usporadúvali hostiny, ktorých význam sa meral počtom chodov. Niekedy sa predĺžili aj na 4 hodiny a servírovalo sa od 30 do 100 chodov.
Voľné chvíle trávili šľachtici na love vysokej zveri, na hostinách a organizovaním rytierskych turnajov. Za zvlášť štýlový sa považoval lov s cvičenými sokolmi. Hradné dámy sa zabávali okrem iného vyšívaním a šitím. Synovia hradných pánov boli vychovávaní k rytierskemu spôsobu života, a tak sa počas dňa venovali výcviku, šermovaniu, jazde na koni atď.
Deti
Život detí na hrade sa odlišoval podľa ich spoločenského postavenia. Deti služobníctva mohli vstupovať do služby už vo veku okolo sedem rokov. Množstvo práce bolo nutne obmedzené podľa veku. Menšie deti vykonávali najprv jednoduchšie a menej náročnejšie práce. Staršie deti mohli vykonávať aj náročnejšie práce, kde sa vyžadovali pokročilé zručnosti a zodpovednosť. Chlapci mohli pracovať v koniarni, stať sa komorníkmi, dverníkmi a i. Dievčatá mohli pracovať ako komorné, či slúžky v kuchyni. Deti obidvoch pohlaví mohli pracovať v kuchyni.
Deti pána hradu sa pripravovali počas dňa na svoje budúce úlohy v živote. Dievčatá sa učili šiť, vyšívať a iné jemné ručné práce a chlapci sa učili šermovať a venovali sa rytierskym záležitostiam
Deti sa vo voľnom čase mohli venovať rôznym hrám. Už vtedy existovali rôzne hračky ako lopta, guličky, kocky, figúrky, lodičky, veterníčky a iné. Chudobné deti sa hrali s čímkoľvek, čo mali k dispozícii. Využili aj keramické nádoby, hračky či nafúknutý prasačí mechúr, ktorý sa používal ako lopta. Mnohé hračky si vyrábali sami, alebo im ich vyrobili rodičia, napríklad mečíky a vĺčiky. Dievčatá sa hrali s bábikami, podľa zachovaných bábik, to boli hlavne hlinené bábiky, ale vyrábali sa aj drevené. Chlapci často napodobňovali dospelých v jazde na prútenom, drevenom, alebo hlinenom koníkovi. Najčastejšie sa však hrali s hlinenými koníkmi, dokladom o ich používaní je aj zeleno glazovaný koník zo starého mesta v Banskej Štiavnici. Deti šľachticov mali kovové hračky, ale aj hračky z dreva. Synovia pánov sa hrali s detskými jazdeckými výstrojami a výzbrojami, drevenými mečmi.
Okrem hier s hračkami poznali deti množstvo pohybových hier. Chlapci uprednostňovali hry, ktoré podporovali ich fyzickú zdatnosť, ktorými sa mohli učiť vojenskému remeslu. Dievčatá sa venovali hrám, ktoré ich pripravovali na ženské zručnosti. Deti sa hrali samé, v pároch, alebo v skupinách. Veľmi populárne boli naháňanie, hra na slepú babu, hry napodobňujúce správanie dospelých, obrady, povedačky.
Zdroje:
www.historika.sk/stiahni/hrady.doc
https://www.hrad-pernstejn.cz/jak-se-zilo-na-hrade.php
https://www.historyweb.sk/clanky/detail/hry-a-hracky-v-stredoveku
https://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2005081606
https://www.cojakproc.cz/download/1776-cjp-42_stredovek_12-13.pdf
https://www.gvp.cz/studenti/2010/stredovek/zivotnahradech.html
www.referaty.atlas.sk
sk.wikipedia.org
Historická revue č. 5 máj 2014
Služobníctvo
Vojaci
Deti
Peter Bruegel, Detské hry, r. 1560
Šľachta
